Zmyslom konkurzu je riešenie úpadku dlžníka prostredníctvom speňaženia majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov. Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.

Konkurz je likvidačný na rozdiel od neho  reštrukturalizácia je  ozdravný proces dlžníka, ktorej cieľom je  postupné uspokojenie veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne.


Dlžnícky návrh

Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

 

Veriteľský návrh

Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.

V zmysle poslednej novely na podanie veriteľského návrhu postačuje, aby veriteľ disponoval pohľadávkou voči dlžníkovi s lehotou po splatnosti aspoň 30 dní, dlžníka písomne vyzval na plnenie a mal vedomosť o existencii aspoň jedného ďalšieho veriteľa, ktorého vie riadne označiť (napr. Sociálna poisťovňa). Svoju pohľadávku musí veriteľ doložiť potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca o tom, že pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi.

 

 

Trestno-právna zodpovednosť za včasnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu

Osobe, ktorá počas štyroch rokov pred začatím konkurzného konania vo funkcii štatutárneho orgánu alebo jeho člena, likvidátora alebo zákonného zástupcu dlžníka porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vzniká vyhlásením konkurzu povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Tým nie je dotknutá obchodno – právna zodpovednosť štatutárneho orgánu alebo jeho člena ak si nesplní svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurz. Porušenie povinností vyplývajúce mu z jeho pôsobnosti štatutárneho orgánu sa riadia príslušnými ustanoveniami  Obchodného zákonníka, a štatutárny orgán alebo jeho člen je povinný nahradiť spoločnosti  škodu, ktorá jej vznikla.

 

 

Konkurzné konanie má dve fázy: začatie konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu. Konkurzné konanie pred vyhlásením konkurzu je zamerané na zistenie majetkových pomerov dlžníka, prostredníctvom súdom ustanoveného predbežného správcu. Ak predbežný správca počas predbežnej správy zhodnotí, že majetok dlžníka je dostatočný na úhradu trov v konkurze, súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka.

 

Súd vyhlási priamo konkurz ak v návrhu na vyhlásenie konkurzu uhradí navrhovateľ okrem sumy preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu pri fyzickej osobe vo výške 663, 88 eura. resp. právnickej osobe v sume 1 659, 70 eura; aj preddavok na úhradu nákladov konkurzu vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby vo výške 1 659, 70 eura a vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok právnickej osoby vo výške 6 638, 78 eura.

 

Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

 

Vyhlásenie konkurzu má významné účinky vo viacerých rovinách:

- reštrukturalizácia: vyhlásenie konkurzu bráni tomu, aby na úpadcu začalo alebo prebiehalo reštrukturalizačné konanie. Ak počas konkurzu dôjde na súd návrh na povolenie reštrukturalizácie úpadcu, súd návrh na povolenie reštrukturalizácie uznesením odmietne.

- nakladanie s majetkom úpadcu: správca koná v mene a na účet úpadcu, jediný je oprávnený nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a prijímať plnenia.

- likvidácia: ak je konkurz vyhlásený na majetok právnickej osoby v likvidácii, vyhlásením konkurzu sa likvidácia právnickej osoby až do zrušenia konkurzu prerušuje.

- splatnosť záväzkov: Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné.

- súdne a iné konania:  vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach počas prerušenia neplynú.

- výkon rozhodnutia a exekúcia: Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.

- zánik jednostranných právnych úkonov: Vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry. Vyhlásením konkurzu zanikajú aj dovtedy neprijaté úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu. Návrhy na uzavretie zmluvy, ktoré úpadca do vyhlásenia konkurzu neprijal, môže prijať len správca.

- bezpodielové spoluvlastníctvo manželov: Vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Ak úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo pred vyhlásením konkurzu, dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavreté v posledných šiestich mesiacoch pred vyhlásením konkurzu sú neplatné. V už začatých konaniach o vyporiadanie BSM vstupuje správca do konania namiesto úpadcu. Dohody o úprave bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu sú neplatné, ak boli uzatvorené šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu. Ak úpadca počas konkurzu uzavrie manželstvo, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká až zrušením konkurzu.

- pracovnoprávne vzťahy: Vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu.

 

Prihlasovanie pohľadávok

Poslednou novelou sa zjednodušil aj proces prihlásenia pohľadávok veriteľov. Podľa súčasnej právnej úpravy bude postačovať, ak sa prihláška doručí len správcovi. Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.

Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.

Nezabezpečené pohľadávky je možné prihlásiť aj spoločne na jednom tlačive. Prakticky povedané, kvôli stovke faktúr už nebude treba vyplňovať sto tlačív, ale len jedno, na ktorom bude uvedený ich celkový súčet.Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

Každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

 

Veriteľské orgány

Na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok, voľby a odvolávania členov veriteľského výboru a výmeny správcu sa počas konkurzu zvolávajú schôdze veriteľov. Na účely výkonu svojich práv v konkurze si veritelia zistených nezabezpečených pohľadávok volia na schôdzi veriteľov veriteľský výbor.

 

Prvú schôdzu veriteľov zvoláva správca do 55 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala nie skôr ako pätnásty deň a nie neskôr ako dvadsiaty deň od uplynutia základnej lehoty na popieranie pohľadávok. Ďalšiu schôdzu veriteľov zvoláva správca z vlastného podnetu alebo na žiadosť súdu, veriteľského výboru alebo jedného alebo viacerých veriteľov, ktorých hlasovacie práva predstavujú viac ako 10 % všetkých hlasovacích práv. Schôdza veriteľov sa zvoláva uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku; lehota medzi zvolaním a konaním schôdze veriteľov nesmie byť kratšia ako 15 dní. Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov musí obsahovať miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov.

 

Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky. Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Ak ide o voľbu alebo odvolanie člena veriteľského výboru, schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. Ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas.

 

Veriteľský výbor

Správca je povinný každých 90 dní predložiť veriteľskému výboru písomnú správu o svojej činnosti. Na požiadanie je správca povinný bezodkladne informovať veriteľský výbor o každej záležitosti týkajúcej sa konkurzu.

 

Veriteľský výbor má troch členov alebo piatich členov. Prví členovia veriteľského výboru sa volia na prvej schôdzi veriteľov. Právo voliť a odvolávať členov veriteľského výboru vrátane práva byť zvolený do veriteľského výboru má aj zabezpečený veriteľ v rozsahu, v akom jeho zistená zabezpečená pohľadávka pravdepodobne nebude uspokojená z jeho oddelenej podstaty.

 

Prvé zasadnutie veriteľského výboru zvoláva správca tak, aby sa konalo do 15 dní od jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen veriteľského výboru alebo správca. Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého spomedzi seba volia členovia veriteľského výboru.

 

Veriteľský výbor je uznášaniaschopný za prítomnosti väčšiny jeho členov. Každý člen veriteľského výboru má jeden hlas. Na prijatie uznesenia veriteľského výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných členov veriteľského výboru. V prípade rovnosti hlasov sa hlasy členov veriteľského výboru prepočítajú podľa ich hlasovacích práv, ktoré sa počítajú na schôdzi veriteľov pri voľbe a odvolávaní členov veriteľského výboru. Za uznesenie veriteľského výboru možno hlasovať aj písomne zaslaním svojho hlasovania predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi. Na účely uznášaniaschopnosti sa hlasujúci členovia veriteľského výboru považujú za prítomných.

 

O priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica, ktorá sa zverejňuje v Obchodnom vestníku.

 

Odporovateľné právne úkony

Osobitnou kategóriou je sporová agenda v rámci konkurzného konania. Najčastejšími spormi v súvislosti s konkurzným konaním sú spory o určenie pohľadávky, kde veritelia popretých pohľadávok alebo neuznaných prihlášok pohľadávok, žalujú správcu. Naopak súdne konania, kde aktívne procesne legitimovanou stranou je správca, sú konania o určenie neúčinnosti právnych úkonov urobených úpadcom pred vyhlásením konkurzu, tzv. odporovateľné právne úkony.

 

Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa ZKR odporuje. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

 

 ZKR  v ustanoveniach §§ 58-60 pomenúva tri druhy odporovateľných právnych úkonov

1.     právne úkony bez primeraného protiplnenia

2.     zvýhodňujúce právne úkony

3.     ukracujúce právne úkony

 

V prípade úspešného odporovania povinný vydá do príslušnej podstaty to, čo bolo predmetom úspešne uplatneného odporovateľného práva. V prípade súdneho sporu je na správcovi, ako disponentovi petitu, žiadať miesto vrátenia veci finančnú náhradu, k čomu sa v praxi súdy aj zvyknú prikláňať, nakoľko finančná kompenzácia napĺňa účel konkurzného konania a predmet odporovateľného úkonu môže byť opotrebovaný, zničený, ťažko speňažiteľný a pod.

 

SPEŇAŽOVANIE

Speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky na účely uspokojenia veriteľov.. Účelom je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. O speňažovaní majetku je správca povinný viesť prehľadnú evidenciu. Pre speňažovanie z časového hľadiska platí pravidlo, že správca môže začať speňažovať majetok podliehajúci konkurzu zásadne až po konaní prvej schôdze veriteľov.

Majetok podliehajúci konkurzu možno speňažovať nasledujúcimi spôsobmi:

-        vyhlásením verejnej obchodnej súťaže,

-        poverením predaja majetku dražobníka podľa zákona o dobrovoľných dražbách,

-        poverením predaja majetku obchodníka s cennými papiermi, ak sa v konkurznej podstate nachádzajú cenné papiere,

-        zorganizovaním dražby, ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku,

-        predajom majetku iným vhodným spôsobom (napr. priamy predaj konkrétnemu záujemcovi v prípade, ak ide o majetok, s ktorým môže disponovať len určitý subjekt, ktorý má na to povolenie alebo licenciu podľa osobitného predpisu).

Pre speňažovanie nehnuteľnosti platí osobitná úprava. Ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku alebo jeho časti, nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu môže speňažiť len dražbou.

 

 

POHĽADÁVKY

Pohľadávky v konkurze z hľadiska ich uspokojovania možno členiť na pohľadávky, ktoré možno uspokojiť až na základe rozvrhu výťažku speňaženia majetku patriaceho do konkurznej podstaty, a na pohľadávky, ktoré možno uspokojiť kedykoľvek počas konkurzu (mimo rozvrhu).

Výťažok zo speňaženia majetku, ktorý podlieha konkurzu, po odpočítaní pohľadávok proti podstate, ktoré sa k nemu vzťahujú, sa veriteľom prihlásených pohľadávok vydáva rozvrhom. Rozvrh výťažku obsahuje jednak všeobecnú časť a jednak rozvrhovú časť. Všeobecná časť rozvrhu výťažku obsahuje opis doterajšieho priebehu konkurzu. V rámci rozvrhovej časti rozvrh obsahuje výslednú sumu výťažku určenú na uspokojenie veriteľa.

Bez rozvrhu výťažku sa uspokojujú:

-        veritelia pohľadávok proti podstate

-        veritelia pohľadávok z prevádzkovania úpadcovho podniku

-        veritelia s nárokom na vylúčenie veci z konkurznej podstaty